Hneď ako prvá sa teda objavuje otázka čo je to radosť a čo je to šťastie? Pre mňa je radosť byť s ľuďmi ktorých mám rada, na ktorých mi veľmi záleží, môcť sa aspoň sem-tam venovať nejakým koníčkom a šťastie je pre mňa, ak takýto ľudia v mojom okolí existujú a ak si na nich nájdem čas.
Je až neuveriteľné ako sa dnešní ľudia vedia vyhovárať na čas. Nemám čas. Nestíham. Už letím preč. Teraz nie. Prečo sa vždy nájde niečo dôležitejšie ako pár minút rozhovoru s najbližšími? To je naozaj niečo dôležitejšie ako rodinná pohoda a kľud v duši?
Skúsme si zhrnúť čo tak asi robíme celé dni a koľko nám to trvá. Budem hovoriť všeobecne, ale bola by som rada, keby si to každý aplikoval na seba.
Ranná príprava a cesta do práce mi zaberú tak 1,5 hodiny, teraz pekných 8 hodín v práci a po práci 1 hodina kým sa dostanem domov. Takže mimo domu trávim 10,5 hodiny a to som do toho nezarátala možnosť, že si pôjdem na rande, do kina, na stretnutie s priateľmi. Takže ja osobne potrebujem na spánok 8 hodín (10,5+8=18,5). Nesmiem zabudnúť na to, že keď prídem domov, tak sa musím dať do poriadku – ja to tak volám. Patrí tu napr. prezlečenie sa do niečoho pohodlného, doplnenie energetických zásob (rozumej jedlo) a samozrejme nutná očista (sem-tam sa zvyknem aspoň osprchovať) a tu rátam tak 1,5 hodinky. Takže už som preinvestovala 20 hodín z môjho dňa. Zvyšné 4 hodiny sa musia rozdeliť na oddych, šport, vzdelávanie, rodinu, priateľa, priateľov a rodinného miláčika(aspoň sem-tam).
Takže s tým časom to zasa nie je asi až taká veľká výhovorka. Je dôležité určiť si priority a povedať si na kom (na čom) nám záleží najviac. Možno sa dá sem-tam nejaký ten čas ukradnúť, uchmatnúť, len treba vedieť ako na to.
Nájsť si čas, je niekedy skutočne ťažké, ale myslím si, že to stojí za to. Nikto z nás predsa nechce skončiť sám a opustený. Zavretý v tmavom domove dôchodcov a čakajúci na smrť, ktorá ho vyslobodí.Ako ste na tom s tým časom vy?
